INDIE - Jonáš Gloss - již podruhé z Assamu

Golaghat, Assám, India, 20.1.2015 Milí doma, práve beží štvrtý mesiac, odkedy som odišiel na misie do Indie, a preto je najvyšší čas poslať vám druhý list. Ako som písal naposledy, na konci novembra sme skúškami ukončili školský rok a 13. decembra sme žiakom odovzdali ich výsledky. Nespomenul som pri tom, že testy sú zadávané centrálne, čo je v našej škole novinka. Podobne aj učebnice, ktoré používame, sú tvorené rovnakou inštitúciou. Zo študentov druhého ročníka, ktorých som učil matematiku, na záverečnej skúške prepadla (dostala menej ako 40%) tretina žiakov. Keď som deprimovaný popísal výsledky úsilia učiteľom v zborovni, tak som bol pochválený za celkom dobrý výsledok; tak to asi nebude až také zlé. Na druhej strane je veľmi pozitívne, že aj dedinská škola sa týmto spôsobom zlepšuje a deti sú hodnotené objektívne. Premýšľal som, ako sa na konci školského roka rozlúčiť s deckami. Nedostávajú tu triedne fotografie, a preto sme sa na konci školského roka odfotili a pri odovzdávaní výsledkov dostali fotku. Aj takáto maličkosť im dokáže urobiť veľkú radosť! Na začiatku prázdnin sem prišiel nový dobrovoľník, Martin z ČR. Stretli sme sa už počas prípravy na misie a celkom sme si sadli, preto som sa potešil, keď súhlasil s tým, že sa ku mne pridá na ceste do Káthmandú. Po dôkladnom plánovaní sme vyrazili a cestovali najprv 16 hodín vlakom, potom sme po krátkej prestávke prestúpili na medzimestský autobus, ktorý nás odviezol na hranice a nakoniec, po vstúpení do Nepálu, sme presedeli ďalších 17 hodín v autobuse. Rozhodne to ale stálo za to, pretože v Káthmandú nás čakalo vrelé privítanie saleziánskej komunity a cieľ mojej cesty – predĺženie víz –som tiež dosiahol. Na víza sme čakali viac ako týždeň, rozhodne sme sa ale nenudili! Prišli sme na štedrý deň, 24.12. bez toho, že by sme tam niekoho poznali a boli to moje prvé Vianoce mimo domova; bol som teda pripravený na najhoršie. Prekvapujúco som ale prežil nádherné Vianoce. V stredisku sme sa totiž stretli všetci kresťania, ktorí nemohli sláviť so svojimi rodinami. Školáci kvôli tomu, že im škola skončila len v ten deň a cesta domov im trvá tri dni (deň autobusom a dva dni peši), a saleziáni to majú v popise práce. Na cestu sme si zobrali gitaru, a tak saleziáni v Nepáli hneď pochopili, že máme blízko k hudbe a opýtali sa nás, či by sme nechceli deťom v ich škole niečo zaspievať. Neostali sme při spievaní a naučili sme ich tancovať mazurku, Makarenu, belgický tanec a najväčším hitom bolo „Jede, jede mašinka“. Trochu atmosféry je zachytenej na druhej fotke. Decká to tak bavilo, že sme museli do školy prísť ešte raz a program urobiť pre ďalšie ročníky. Osobne si ale myslím, že ich záujem vyplýval skôr z toho, že sa mohli uliať z vyučovania. Z Káthmandúje krásny výhľad na Himaláje; počas nášho pobytu nám ale smog nedovolil si ho vychutnať. Využili sme preto odporúčanie tamojšieho biskupa, ktorý je pôvodom z Darjeelingu. Po dvoch týždňoch v Nepále sme sa teda presunuli do jeho rodného mesta. Tretia fotka trefne popisuje prázdninovú atmosféru. Na záver odstavca sa musím poďakovať cirkevným inštitúciám za to, že nám poskytli stravu a aj ubytovanie zadarmo, jednoducho preto, lebo sme dobrovoľníci. Osobne ma to viac motivuje k žitiu podľa (Mt 10,8): „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Indovia slávia národné sviatky a okrem toho má každé rozšírenejšie náboženstvo niekoľko vlastných sviatkov. Aby toho nebolo dosť, aj každý štát má vlastné (kmeňové) oslavy. Sviatky sa tu teda slávia buď celonárodne (náboženské a národné) alebo celoštátne (kmeňové oslavy). Moslimovia teda majú voľno s kresťanmi a hinduistami, napríklad keď hinduisti oslavujú svojho obľúbeného boha Shivu. Rovnako je tu voľno napríklad cez Vianoce a na konci Ramadánu. Len nedávno tu v Assáme bola kmeňová slávnosť Maga Bihu. Bola by to úplne obyčajná slávnosť, keby nemala jeden fascinujúci prvok – kradnutie. Pri minuloročnom slávení zmizlo saleziánom v mojej škole niekoľko kubíkov dreva. Vrcholom pre nich bolo, keď susedia odnaproti toto drevo použili na pálenie vatry do skorého rána. Popri tom miznú aj sliepky a iná domáca zver, len aby bola počas noci „odovzdaná bohom“. Z toho som si vyvodil, že sa asi kradnú len veci spojené so slávnosťou. Z omylu ma vyviedli saleziáni v susednej dedine, ktorým zmizla časť lešenia. A to strážili takmer celú noc! Našťastie je ale takáto slávnosť ojedinelá. Práve tieto dni, koncom januára, nám začína nový školský rok. Budem opäť učiť druhákov matematiku ročníky dva, tri a štyri predmet „General Knowledge“. To je veľmi zaujímavý predmet, zvlášť pre mňa ako cudzinca. Učíme sa tam napríklad hlavné mestá štátov, názvy zvierat, hudobných nástrojov, atď. Tá zaujímavosť spočíva ale v tom, že všetky vedomosti sú zamerané na Indiu. Preto som napríklad ešte pred návštevou múzea horolezeckého inštitútu v Darjeelingu vedel, že prvým Indom na Mt. Evereste bol Tenzing Norgway, a patrične som s tým pred Martinom machroval. V novom školskom roku ma čaká len jediná zmena – v druhej triede budem učiť 75 žiakov. Keď som sa to dozvedel, tak som sa šiel pozrieť do triedy, kde budú,a chvíľu som tam stál premýšľajúc, kam sa zmestia. Uvidíme. Bolo mi mierne naznačené, že by som sa mohol ozývať častejšie a napísať viac informácií, zatiaľ to ale presahuje moje schopnosti. Dovolím si odporučiť vám blog spoludobrovoľníka Martina a blogy bývalých dobrovoľníkov, ktorí boli na rovnakom mieste ako ja: http://jirkazal.blog.cz/ alebo http://www.rokvindii.cz/. V závere listu by som sa rád poďakoval za modlitby, ktoré tu neustále pociťujem (a opätujem) a opäť aj sponzorom, ktorých podpora mi výrazne pomohla –pomáhať. So srdečným pozdravom a prianím všetkého dobrého do nového roku váš dobrovoľník Jonáš